Diindahání

Drop Down MenusCSS Drop Down MenuPure CSS Dropdown Menu

Tuesday, August 25, 2020

Alibaba arde Salic Sur: Bák-Sair

 


Ali Baba arde Salic Sur


Lekoya Ω Kuawiccorjja


Read here:

Part One

Part Two

3  Part Three


Bák - Sair


        Suraya tará gúrat sorí wafes murát giyoi. Murát zai baki sur gúnoré loot faiyé. “Hey! añí gór tuwai faiyí. Gór tuwai faiyí…” hoi kuciyé gúrat tutái guzorer. 

Sóddar e fíri oré te gúraloi hala fattóror uzu aiyer dé yian sailo. Aiyer de dahait gua háñcer.

“Bicí bála goijjos! Ebela ze añárar mal sur goijjé, taré doittó zai.” boli sóddar e hoiye. 

Gúrat sorí aiyer dé dahait guá gurát tu fólmari laimmé.

“Mottú buot taim laiggé”, boli suraya ye hoilo. “Añí coorót ek-cót loti mancórtú fusár lua foijjé. Bazarot saárduwanot ó buot giyom. Górot okkólot giyom. Mogor kiyé hoi nofaré. Honó kiyé lac guár baabote no zané. Toi baade añí holibár duwan ekkánót giyóm. Toi ená añár baiggó kuille dé.”

Te aró buzár. “ Tar nam oilde Mustafa. Íte coorot mazé lac ugguár lá hoor sílaiyé boli buzái ló. Añí taré gór gan dahái diballá hoilam. Mogor te sug bandát ére giye de bole. Yian ollá te soyi gorí dahái di nofarér. Toi aññí ibaré sugot mazé abar hoor banilam. Baade te atai atai1 añáre gór yiánot loigilo. Te kucbo arde abaz ókkol loi górgan sinno goilló. Mui gór or duwarot mazé hólmeri loi marhá diyi, taake añára górgan abbar tuwai farifán. ”

Etunót, suraiya ókkol beggún kúciye fáldar. “Ya éna añárar mal sur oré dori faijjúm de” boli tarár soddar e hoilo. 

“Aiyó añára ekzon duizonot dore coórot zai, daasé2 añáraré mancé forók gorí nofaréfan.” Baade gór tuwai faiyéde surayar uzu sái, “Añí tor fúñwaré zaiyúm.” boli soddáre hoiyé. “ Yiar baade kiki gorá foribo ere zai hoiyúm. Añára beggún coóror deilot3 dola oiyúm.” 

Ebela, sur gún duizon, tin zonot dore gorí coórot neli gelgoi. Soddar arde suraiya tara coórot mazé marhá diilde goror golti4 wá loot faiyé. Suraiya ye oñle daháidi kuci gorí hoor;

“Etó yian erí!” “Gór yian erí.” “Tuiñ duwarot mazé hólmeçir marhá nodekor?”

Sóddar e duwaror hañsé zai marha wá sailo. 

“Ou… holmerir marhá dekki. Mogor, uikká saa wá, yíanor duwarot óde daházar. Yaar baador gánot, yiár baador gánot ó daházar!”

Zetó soddár añári áñári zar eto guiccá barí barí zargoi. 

“Tui ura guñra bekub" hoi soddar e gozgozan maijjé. Een harbar5 kengori oilo? Fotti góror duwarot mazé hólmeçi loi marhá ká oigiyoi? Iin honé dilo? 

"Mui de hoi nofarom zé. Mui cúde gór ekkanót marhá dilum dé. Ya eenká óiye nozani" boli nakmuk hala gori juwab diyé.

"Tui bekub e nac6 gorí dili de éri. Ai, añárá tora-turi oinnó sáñti ókkol loi dola oigói."

Tarfoddin biinná suraya tara murat solla goijjé. Foilá giildé íte de ebbe bekar. Gór gan oddó soi7 gorí monot raki nófare. Añrattú gór yián hamahá tuwa fori bou. Sai dé, honnuá zai bollá toyar asó? hoi soddár re rai8 maiggé.

Bout hotun fán nizam accíl. Baadé ekzon mummikká ai oré "Aññí zaiyum boli hoiyé."

"Aññí górgan tuwai faiyyum boli acá gorómór. Aññí mustafa holibar loi dola oiyúm."

Suraya coorot zai Mustafa holibar loi dola oiyé. Baade cúnár foicá dehaiyé. 

" E coorót murda ugguállá tui hamis silai diyos de yián añí hoifari. Goto hailla mor fuñwaijja ugguá ré gór yiáñot loi giili. Íte gór yiánor duwarot mazé marhá ugguá diil. Mogor, honó ekzon e rastar hañsar fotti góror duwarot marhá okkól mari difeillé. Étolla gor honnan de soi gorí ót nofair. Tui gor yián ot moré ekká loiza. Aññí gor yianor kírkerit mazé uggá gura gori lal marhá di bollá. Een gura diyum dé taaké mancór sugót nobazé." hoi buzaiyé.

Mustafa holiba yé cúnár tiyan wár uzu saiye. "Tui zodi bála dam dosde oile, aññí dehai diyúm"  

Suraya yó razi óiye. Toi, suraya yé holibar sugót ekkán lal hoor bani diyé. Baade dunizón baicá59 diyé. 

Ekkana gorí zai oré holiba yé nak tani tani tíyai giyoi. "Masór salon. Mas salon or kucbo morttú bicí fosón lagé. Añár gór wali yé fotti conibar din mas salon rañdé. Añárattún bam dikká zaforibo" boli holibayé hoilo. 

Ar hoddur zai,  "Kuiñr iba dé abbar gagguar. Tartú búk laiggé faallá. Gagguar de íkka zai oré den dikká fira foribo. " holibaye icára goijjé.

Ar ekká baade, "Añártú tal ibar monot uré. Honikka yé fuufú60 foilar dikká murali bazar. Añára hañsé aiccí." boli abar hoilo. 


Ar ekká baade, "Añártú tal ibar monot uré. Honikka yé fuufú60 foilar dikká murali bazar. Añára hañsé aiccí." boli abar hoilo. 

Aherittú "Gulab" hoi holibaye guzori uitté. "Añár fosónor fúl. E gor yian erí."

Gulab fúlor kucbo deki Kasímór góror kirkerittú aiyerde. Ére Alibaba tara yó také. 

"Cúkuriya" boli suraya ye holibaré hoiyé. "Tui bicí bariq ham goijjos." 

Surayaye mugali háci oré kirkerit mazé marha diye. "Ettirín9 marhá ibaré honikká kiyal nogorí bou" boli ité taarjjé. 

Yarbaade Mustafa holibaré duwanot baraidi oré ité murát fíri gelgói. 

Édin añzinná Morjina ye Alibaba tarallá bát salón faat der. Íbayé fiyañs, thayon, ruon kuri sandi banái yé. Ugguá kurá yó faád diyé. Baade soun hoddá dúiye. Jokot faní furaiyé. Yiar baade saardé soil nái, fúrai giyoi. 

"Bazarottún toraturi kini aná foribóu" hoi faiselá goijjé. Iba yé bazaror dhulawá loi sommónir10 ikká neli giyé. 

Zehón ibá soil kini óre firí aiyér góror kirkerit mazé lal marhá wá dikké. Morjinar sug bicí tes11. Kessú ibar muuntú ári yo no faré.

" Iba dé agé no accíl. Foilá dóla marhá ugguá dekkilám. Ya abbar lal marhá ugguá deházar. Añártú óde-ode foilár dikká gorá foribóu" hoi Morjina ye mone mone báiffe.

Íba górot zai oré lal holmeçi ekkán aní,  rastar hañsar fotti górór kírkerit mazé gura lal marhá uggua ugguá mari diyé.

"Hon bedom mia ye e marhá ibá dilóde ya" hoi íbargá íba muggali haiñcce. Baade górot góli ham nal12 gori feillé. Mogor, lal marhár hotá honikká ré noóho.


Suraya wafes faarót giyégoi. Tar sáñtir yíant foñsi óre "Aññí tuwai faiyí. Aññí tuwai faiyí. Hamis sílaiyédé gór yían tuwai faiyí" hoi kúci gorí buzár. Soddar e muggali háñci óré, "Tui de bicí bariq ham goijjos. Ar bicí dorhari ham goijjos dé. Yaa añárár cúna sur goijjéde manuic guá re dóri fajjúm." boli hoiyé.

"Mui mustafa holibar yiañt giyom. Holibarttún zehón modot magilám, íbare cunar foicá dilé gór dahai dibo boli hoiyé. Mui íbaré ode-ode sug bañdi feillom. Baade ibayé otgori gori zai gór dahai diyé. Toi mui gór yiánor kirkirit mazé lal marhá ugguá diyom. Taake 69 abbar aile tuwai faité asaan ófan" boli sañti okkol oré aga gura buzai yé. 

Soddar kuci oi surayaré fit sái háte mari mari cabaic 68 diyé. Baade, "Deri goillé gom no oibo. Moré ehón ére loiza" boli soddáre hoilo. 

Toi, tara dunizon baicá 66 diyé. Zaite zaite rasta wanót foinssé. Suraya ye kirkerit lal marhá asedé górgan óre oñl e dahai, "Gór yían erí. Kirkerit lal marhá dikkó né? " hoi dehaidiyé. 

Soddar e zai saioré, "Óu añí dekkí. Mogor, añí endilla marhá okkol dákor gór okkolot ó dekir! Fotti góror kirkerir cugotót 65 ekku dillá marhá ká dekir. Iin hone dilo?" sug muk lal gorí fusár loilo. 

"Mui hoi nofaróm. Mui de cúde ekkánot diilumde." boli surayaye nak muk hala gorí juwab diyé.

"Tui yó dé doñr bekub éna." boli soddar e oinor hoilar dikká gorom gorí hoiyé. " Ai, añárattún ehón faarót zagoi foribo." boli hoi wafes baicá diyé.

Tarforddin biinna, soddar e sañti dahait beggun oré solla gori bollá ekzagat zoma78 goijjé. Soddar e hoor de, " Añár duwa duwa maincé górgan tuwai nóofáre. Ar tuáñrddi no óibo. Ebar añí nize-baze tuwaito zaiyúm. Tuáñrá yiañt mazé añárlá soiñ taikkó." hoi faisela loiyé. 

Toi soddar e coorót gelgoi. Ére mustafar loot faiyé. Mustafa ré foicá dilo. Ode-ode mustafa yé suk bandiyé. Íbayé kucbo loi otgorí górgan dahai diyé.

"Añí honó foilar ítarar dikká hólmerir marhá nodiyúm. Yían e ham nóode. Ebela Añí gór yianót kiki asé kiki nái iin oré cúndor gorí sai loiyúm" boli hoi soddar e cúndor gorí saai loyé.


Lozzor Maani

1. Átai = bisari tuwan.

2. dassé = kiyolla hoilé.

3. deil = usol zaga.

4. Golti = álda. 

5. harbar = maamala

6. Nac       = donco.

7. Soi = soyi.

8. rai = mocuwara.

9. Ettirín = bicí gura.

10. Sommoni = Farar manuic zon zoma óde zaga.

11. Tes = zuti bicí.

12. nal          = gorí felon.

9. Fuufú = ekkudoilla.


11. Cabáic

12. Cugót

13. Zoma

Edited…


No comments:

Post a Comment